
"Poď!" prikazala mi Dellia.
"Načo?" zdvihla som obočie.
"Máš narodeniny." začala no prerušila som ju."A prečo mám ísť dnu.'
"Lebo tam je môj darček.'
uškrnula sa. S obavami som na nu pozrela.
"Dobre." súhlasila som napokon. Na to otvorila dvere a vošla dnu a ja za ňou. Potom hneď zatvorila dvere. Otočila som sa a tam stáli všetci pôvodný.
"Dellia!" pozerala som na ňu.
"Tadá to je ono." pokúsila sa o úsmev.
"Ešte si to vybavíme a len mimochodom ty tu ostávaš." prikázala som a otočila sa k nim.
"Kto si?" spytala sa Rebekah.Dobre raz to muselo byť.
"Ahoj. Bejky." slabo som sa usmiala.Ona na mňa prekvapene pozrela.
"Dell Choď." povedala som a odišla.
"Znova kto si?" opýtal sa Niklaus. No to ma uz Kol zvieral a drzal za krk.
"Nechaj ma Kol." zaškemrala som.
"Kol. Pusť ju." prikázal mu Elijah a on to urobil. Zviezla som sa na kolena a suchala si krk.
"Chcete vedieť?" zdvuhla som obočie a postavila som sa. "Som ... hádaj Bejki Niki Eli Kol Finn kto som?" uškrnula som sa.
"Sophia?" spýtal sa Finn.
"Správne." zatlieskala som.
"To nieje požné." zamračila sa Bekah.
"Ako?" spýtala sa. A prešla ku mne. Pozorne som ju sledovala. Keď mi položila ruku na rameno rýchlo som sa odtiahla.
"Ty sa bojíš." prekvapene vydýchla.
"Prečo?" nechápavo na mňa pozrela.
"Lebo ste mi ublížili jediný kto nie je Finn." priznala som.
"Ako ved sme nevedeli ze zijes."
"Mala som iné meno."
"Ako sme ti ublížili?" zaujímal sa Klaus.
"Rebekah a Kol si zo mňa spravili obed a sluhu." povedala som.
"Načo?" zdvihla som obočie.
"Máš narodeniny." začala no prerušila som ju."A prečo mám ísť dnu.'
"Lebo tam je môj darček.'
uškrnula sa. S obavami som na nu pozrela.
"Dobre." súhlasila som napokon. Na to otvorila dvere a vošla dnu a ja za ňou. Potom hneď zatvorila dvere. Otočila som sa a tam stáli všetci pôvodný.
"Dellia!" pozerala som na ňu.
"Tadá to je ono." pokúsila sa o úsmev.
"Ešte si to vybavíme a len mimochodom ty tu ostávaš." prikázala som a otočila sa k nim.
"Kto si?" spytala sa Rebekah.Dobre raz to muselo byť.
"Ahoj. Bejky." slabo som sa usmiala.Ona na mňa prekvapene pozrela.
"Dell Choď." povedala som a odišla.
"Znova kto si?" opýtal sa Niklaus. No to ma uz Kol zvieral a drzal za krk.
"Nechaj ma Kol." zaškemrala som.
"Kol. Pusť ju." prikázal mu Elijah a on to urobil. Zviezla som sa na kolena a suchala si krk.
"Chcete vedieť?" zdvuhla som obočie a postavila som sa. "Som ... hádaj Bejki Niki Eli Kol Finn kto som?" uškrnula som sa.
"Sophia?" spýtal sa Finn.
"Správne." zatlieskala som.
"To nieje požné." zamračila sa Bekah.
"Ako?" spýtala sa. A prešla ku mne. Pozorne som ju sledovala. Keď mi položila ruku na rameno rýchlo som sa odtiahla.
"Ty sa bojíš." prekvapene vydýchla.
"Prečo?" nechápavo na mňa pozrela.
"Lebo ste mi ublížili jediný kto nie je Finn." priznala som.
"Ako ved sme nevedeli ze zijes."
"Mala som iné meno."
"Ako sme ti ublížili?" zaujímal sa Klaus.
"Rebekah a Kol si zo mňa spravili obed a sluhu." povedala som.
"A ja a Klaus?" vyzvedal Elijah.
"Obaja ste ma zneužili. A Nik pre ňho som nebola nič len hračka. Ak by som neušla ako Katerina čakal by ma rovnaky osud ako aj ju." Pri spomienke sa mi do očí nahnuli slzy. Rebekah ma objala a utešovala.
"Madison?" ukázal na mňa zarazene Nik a ja som prikývla.
"Čo som to ... Sofi prepáč." ospravedlnil sa.
" Nie zabudnite. Nie som pre vás nič. Raz si mi Rebekah hovorila váš príbeh keď som bola Medison zabudli ste pamätala si si ma iba ty a bola som ti len na obtiaž. Nezáleží vám na mne.?" rozplakala som sa ešte viac.
"Och zlatko. Záleží si naša malá sestrička. Len '
"Mysleli ste že som mŕtva?" opýtala som sa.
"Vlastne áno."
"Povedzte mi aspoň chýbala som vám aspoň raz?" zdvihla som obočie.
No odpovede som sa nedočkala.
"Fajn aj tak nebudete si to nebudete pamätať." uškrnula som sa. Všetci spozorneli.
"Raz sa o mne dozviete čo tak na tej mestskej slavnosti?" zasmiala som sa. Prešla som k dverám povedala kúzlo a odišla. O chvílu sa do dozvedia no bude ich to bolieť. Veľmi mi ublížili no už 1108 rokov k nim nepatrím som silnejšia už teraz a keď skončím s týmto mestom tak im to dám zlíznuť.
"Obaja ste ma zneužili. A Nik pre ňho som nebola nič len hračka. Ak by som neušla ako Katerina čakal by ma rovnaky osud ako aj ju." Pri spomienke sa mi do očí nahnuli slzy. Rebekah ma objala a utešovala.
"Madison?" ukázal na mňa zarazene Nik a ja som prikývla.
"Čo som to ... Sofi prepáč." ospravedlnil sa.
" Nie zabudnite. Nie som pre vás nič. Raz si mi Rebekah hovorila váš príbeh keď som bola Medison zabudli ste pamätala si si ma iba ty a bola som ti len na obtiaž. Nezáleží vám na mne.?" rozplakala som sa ešte viac.
"Och zlatko. Záleží si naša malá sestrička. Len '
"Mysleli ste že som mŕtva?" opýtala som sa.
"Vlastne áno."
"Povedzte mi aspoň chýbala som vám aspoň raz?" zdvihla som obočie.
No odpovede som sa nedočkala.
"Fajn aj tak nebudete si to nebudete pamätať." uškrnula som sa. Všetci spozorneli.
"Raz sa o mne dozviete čo tak na tej mestskej slavnosti?" zasmiala som sa. Prešla som k dverám povedala kúzlo a odišla. O chvílu sa do dozvedia no bude ich to bolieť. Veľmi mi ublížili no už 1108 rokov k nim nepatrím som silnejšia už teraz a keď skončím s týmto mestom tak im to dám zlíznuť.




























































Hmm, to vypadá slibně
Jsem zvědavá na pokračování!