
11. kapitola
Katarína :
Nechala som Margaret na pokoji a zbehla dole pre niečo čo by mohla zjesť .
"Charlote čo potrebuješ ?" opýtala sa ma Elena
"Nemaš niejaké staršie jedlo ? A prosím nevolaj ma Charlote ." povedala som
"Dobre poď . A ako ťa mám volať veď si Charlote ." zdvihla obočie
"Trebars Katarína mimochodom to je moje druhé meno alebo Katy , Charlie , čo ja viem hoc jak ." vychrlila som zo seba
"Tak budem ťa volať Charlie ."
"No tak dobre ." usmiala som sa a ona mi podala plechovku so sardinkami . Rýchlo som vybehla do izby . Margaret sa schovávala pod postelou .
"No tak poď mám pre teba jedlo ." poklopala som na plechovku . Mačka vyšla spod postele a sadla si na moje kolena . Otvorila som plechovku a ona začala jesť . Keď dojedla pozrela som sa na dátum spotreby . Stálo tam : Spotrebujte do 15 . 2 . 2009 . Oou to bolo pred tromi rokmi . No čo mačke by to nemalo vaďiť . Pousmiala som sa a zhodila ju na zem a šla vyhoďiť plechovku v hale bol len Damon .
"Vieš že tie sardinky tu boli štyri roky ?" pozrel na mna skúmavo .
"Všimla som si ." usmiala som sa
"A to si ich zjedla ." pýtal sa
"Nie dala som ich mačke ." pokrútila som hlavou
"Tak to sa s ňou radšej bež rozlúčiť ." skonštatoval
"Ale nie to dievčisko ešte zaplatí že ma chcela otráviť ." počuli sme z mojej izby . Ja aj Damon sme sa tam rozbehli . Uprostred stála Katherine . Nasucho som prhltla a spravila krok dozadu . Na moje neštastie tam bola stena .
"Ale tak tu si vieš najprv si mala byť náhrada za Elenu a ak by všetko šlo podľa plánu nechala by som ťa . Ale nie . To nespravím . Poviem ti ja niesom žiadne domáce zvieratko . A teraz je čas na výchovnú lekciu ." povedala kým sa pomaly blížila ku mne .
"Papa ešte sa uvidíme . Možno ." povedala a zakúsla sa mi do krku . Bolesťou som vykríkla no zapchala mi ústa . Strasne to bolelo . Zrazu sa z druhej strany pridal Damon . Nie prosím ja nechcem umrieť nie takto . Prosila som v duchu . No odrazu ma zahalila temnota .
12. kapitola
Katarína:
Prebudila som sa v tmavej izbe plnej plagatov a inych hluposti . Otocila som sa a sedela tam bud Elena alebo Katherine .
"Charlote ako sa cítiš ?" spýtala sa . Jop je to Elena .
"Dobre a vravela som aby si ma tak nevolala ." zamracila som sa
"Teraz je to jedno ! Hlavne že uz znova žiješ " usmiala sa
"Co ?" nechapala som
"Bola si mŕtva Katherine a Damon ta zabili ." povedala
"Ako je možné že žijem ?" vyhŕkla som
" Bonnie ťa kúzlom priviedla nazad ." povedala a ja som si všimla dievča stojace medzi dverami
"ďakujem ." povedala som . Tak fajn toto je šialené musím najsť spôsob a dostanem sa domov a na toto zabudnem . Pomyslela som si.
Epilóg
Katarína:
Vyšla som z domu a napísala list na rozlúčku . Bude mi asi Elena chýbať ale čo už .
Prešla som na autobusovú zastávku . Po troch minútach prišiel autobus nastúpila som .
Už mal ísť no vystúpila som . Na zastávke bola Elena a aj Jeremy , ktorý je jej brat .
"Som rada že si ostala ." objala ma .
"Aj ja som rada ." usmiala som sa .
O 2 ROKY NESKOR
"Charlote Petrova ." povedal starosta a ja som si šla pre diplom . Hňeď som odcupkala za týmy dvoma .
"Ja som zmaturovala ." zasmiala som sa
"Aj ja !" vyhlásil Jerremy a ukázal svoj diplom
"Obaja ste zmaturovali a nerečnite už musíme ísť ." objala nás Elena a šli sme k nim teraz už aj ku mne na oslavu pre mňa a Jerremyho . Stala sa z nás naozajstná rodina.



























































