
Učím sa žiť. Nedá sa povedať že človek sa niečo naučí a je hotovo. Tak to určite neni. Od útleho detstva sa učíme žiť. Zisťujeme čo sme vlastne zač a po čase zistíme, že smeniekto iný. A ide to znova. Učíme sa chodiť, rozprávať, jesť, a iné veci. No málokto si uvedomuje aké to je podstatné. A hlavne nieje to také ako jazda na bicykly raz sa to naučíš auž to nezabudneš. Napríklad chodiť to sa stáva, dá sa zabudnúť a potom sa to treba učiť od znova. Aj v záležitostiach lásky sa treba učiť. Vo veľa veciach. Nemôže sa povedať, že sa učí iba v škole. Veď hovoriť sme sa snáď naučili v škole? Nie. Trvalo to dlhšie a za celý život sa to učíme. Veta : -Učím sa žiť-. Sa dá chápať rôzne napríklad aj takto.



























































