
Posledná časť LM. A začiatok Dangerous Life. Tá poviedka nebola krátka ona je iba taký úvod pre Dangerous Life. K tomu bude nová úvodka a rovnako ako táto je od Kataríny. Budeň vďačná za komentár. Či je niekto to čítať aj ďalej.
Klaus:
Sedel som na posteli a na nohách mi sladko spala Katherine. Musela mať dobrý sen, lebo sa nádherne usmievala.
"Vôbec nevyzeráš teraz ako vraždice monštrum." zasmial som sa ticho aby sa nezobudila. Bola by to škoda.
"Nie!" vykríkla a začala metať rukami síce dalej spala.
Tak trochu som sa jej vopchal do snu .... chcel som vedieť čo ju trápi.
Nebol to sen ale spomienka. Práve sa jej narodila dcéra ale je otec jej ju vzal. No potom sa to zmenilo.
Voša do domu a všade boli iba mŕtve telá jej rodny. To čo som urobil ja aj s Elijahom.
"Neplač." chytil som ju za ramená a ona sa sttrachom mykla
"K-K-Klaus!" vyhŕkla vydesene no po chvíli sa upokojila. "Čo ty tu?" zdvihla pobavene obočie.
"Iba ja vždy sledujem sny ľudí u ktorých o stojí zato." lyšiacky som sa usmial.
"Nie si vtipný a teraz už vypadni z mojej hlavy!" zymračila sa a hodila po mne vankúš.
"Tak fajnn." zdvihol som ruky na obranu a prestal sa jej hrabať v myšlienkach.
O chvílu sa zobudila.
"Ako sa má Sophi?" spýtala sa keď si zívla.
"Neviem." pokrčil som plecami. Zrazu sa roztvorili dvere a dnu vošiel Kol.
"Rýchlo Sophia!" vykríkol a my sme čo najrýchlejšie išli za ním do izby kde bola.
"Čo jej je?" spýtal som sa rýchlo.
Sedel som na posteli a na nohách mi sladko spala Katherine. Musela mať dobrý sen, lebo sa nádherne usmievala.
"Vôbec nevyzeráš teraz ako vraždice monštrum." zasmial som sa ticho aby sa nezobudila. Bola by to škoda.
"Nie!" vykríkla a začala metať rukami síce dalej spala.
Tak trochu som sa jej vopchal do snu .... chcel som vedieť čo ju trápi.
Nebol to sen ale spomienka. Práve sa jej narodila dcéra ale je otec jej ju vzal. No potom sa to zmenilo.
Voša do domu a všade boli iba mŕtve telá jej rodny. To čo som urobil ja aj s Elijahom.
"Neplač." chytil som ju za ramená a ona sa sttrachom mykla
"K-K-Klaus!" vyhŕkla vydesene no po chvíli sa upokojila. "Čo ty tu?" zdvihla pobavene obočie.
"Iba ja vždy sledujem sny ľudí u ktorých o stojí zato." lyšiacky som sa usmial.
"Nie si vtipný a teraz už vypadni z mojej hlavy!" zymračila sa a hodila po mne vankúš.
"Tak fajnn." zdvihol som ruky na obranu a prestal sa jej hrabať v myšlienkach.
O chvílu sa zobudila.
"Ako sa má Sophi?" spýtala sa keď si zívla.
"Neviem." pokrčil som plecami. Zrazu sa roztvorili dvere a dnu vošiel Kol.
"Rýchlo Sophia!" vykríkol a my sme čo najrýchlejšie išli za ním do izby kde bola.
"Čo jej je?" spýtal som sa rýchlo.
"Len sa nenaštvi." povedala rýchlo Rebekah.
"Naštvem sa keď mi nepovieš čo jej je." zamračila som sa na ňu a sadol som si k Sophii. Vzal som ju za ruku no necítil ani nepočul som žiaden tep.
"Nie.!" vydýchol som so slzami v očiach. "Nesmieš!" skríkol som a začal do nej tĺcť päsťami.
"Klaus. Nechaj ju." potiahol ma dozadu Elijah.
Nie ona nie.
Brook:
Sadla som si na zem v lese pred školou a zapozerala som sa na oblohu.
"Ahoj." pozdravila ma Lialiv. "Prečo si tu?" spýtala sa s úsmevom a prisadla si.
"Nechaj ma." odvrkla som a odtiahlaa sa od nej,.
"Si ku mne hnusná!" zamračila sa. "Nemala by si. "
"Ty nič nevieš." odvrátila som zrak.
"Ako to myslíš?" zdvihla pobavene obočie.
"Nevieš kto sú tvoji rodičia."
"Ty to vieš.!" vyhŕkla a chytila ma pevne za ruku a ja som prikývla. "Vrav!" prikázala.
"Zabudni už sa k nim nepriblížim." pokrútila hlavou.
"Zabúdla si." zasmiala sa a tak aby to nik iný nevidel ukázala vlkolačie tesáky.
"Tak poď." povzdychla sm si a šli sme.
O chvílu sme boli v Mystic Falls pri dome pôvodnej rodiny ktorej sa tak dlho vyhýbam. Zazvonila som a o chvílu zišli dole a otvorili.
"Sophia." pozreli na mňa všetci prekvapne.
"Som jej dvojča Brook." pousmiala som sa a Lia iba prekvapene na každého civela.



























































Dvojičky mám rada
Aj ja mám jedny v príbehu. Skús ten príbeh ešte viac porozvíjať, asi som ti to už aj písala. Neodbav to tak rýchlo.