
Túto poviedku som napísala už dávnejšie a keˇže som nazad na blogu rozhodla som sa ju zverejniť aj tu. Uvodku robila Katarína a aj také dá sa povedať voľné pokračovanie na toto ak si to chcete prečítať je to TU.
PS: Poprosím vás o komentár.
Len Jediný Krát.
Bolo ráno a mne sa ako vždy nechcelo vstvať. Asi po desiatich minútach nudného ležania na posteli, som vstala z postele a zišla dole do kuchyne. Iba v krátkej skoro priehladnej košielke po kolená som si urobila citronový čaj. Kým chladol trávila som čas každodennou hygienou v kúpelni. Obtočená uterákom som vošla nazad do izby a následne som si obliekla červené tričko a prúžkované legíny. Áno ja viem dosť nudné ale potom sa to zmenilo.
Okolo obedu som si zašla do Grillu. Tam som si sadla na miesto vedľa jedného z najmocnejších stvorení sveta ... Niklausa Mikaelsona.
"Ahoj Trina. Rozmyslela si si to?" spýtal sa s úškrnom a aj so stoličkou sa prisunul bližšie ku mne.
"Neboj. Prijímam ponuku." Usmiala som sa a odpila z kakaa čo som si predtým objednala.
"A ja som sa bál, že budem mať s tebou toľko práce čo s Caroline." Zasmial sa a pohladil ma po stehne.
"A prečo nie? Aj tak nemám nič lepšie na práci tak s tebou do toho parku zájdem
,, Pokrčila som plecami. No ten pravý dôvad som nepovedala. Dobre som magor ani presne neviem kto je a už som doň zamilovaná po uši. Preto som mu kývkla na jeho ponuku.Chvíľu na to som dobila kakavko.
"Vyrazíme?" spýtal sa a ja som prikývla. Pomohol mi vstať a vyšli sme na ulicu.
Pomaly sme sa prechádzali parkom a prostredie vyzeralo romanticky. Na zemi boli napadané listy a lampy okolo chodníka slabo svietili. No bolo toho viac.
Po chvíľke sme zišli z chodníčka a vošli do lesa poblíž parku. Boli sme dosť ďaleko od civilizácie keď sa Nik ku mne nahol. Pár sekúnd som sa bála čo spraví ale potom .... pobozkal ma. Jemne a nežne sa jeho pery obtreli o moje až to prepuklo do dlhého vášnivého bozku. Bol to nádhený pocit.
Po minúte som sa odtiahla a sladko som sa naň usmiala. No zrazu sa krásna idilka rozplynula. Zrazu ma niekto silno chytil zozadu a hodil o strom. Zosunula som sa popri strome na zem no daná osoba ma chytila pod krkom a vytiahla na nohy.
"Takže buď sa môžem slobudne vrátiť do Mystic Falls alebo túto tvoju novú štetku zabijem." Povedal. Vtedy vybral zo zadného vracka nohavíc nôž. Do očí sa mi nahrnuli slzy a naplnil ma strach.
"Nedovolím ti vrátiť sa!" zasypel Klaus. Tyler, alias útočiaci hybrid ma nadvihol nad zem .
"Vážne?" zdvihol obočie a Klaus sa zamračil. "Rozlúč sa s ňou." Zasmial sa Tyler a vrazil mi nôž do krku.
"Nie Trina!" zvrieskol Nik a šiel zaútočiť na Tylera no ten ma hodil do studne čo bola vedľa stormu. Kým som padala vybrala som ten nôž z môjho krku. No nemala som to robiť. Rana začala silno krvácať a tesne na to som dopadla do vody. Nebolo jej veľa iba vyše kolien. No mne sa zdalo, že jej bolo viac. S bolesťou som pozrela hore. Nik, on skočil za mnou. Hneď ako dopadol zasypel " Železník." No nechal to tak a chytil ma do náručia a nechápem ako vyniesom ma hore na zem.
Ale ako som krvácala tak som to nezvládla. Tesne predtým ako ma položil som vykrvácala.
"Nie Katarína! Trina! Neumieraj! .... Ja ťa vrátim srdiečko." Bolo posledné čo som začula.Darovala by som mu jeden
z najkrajších úsmevov čo viem vykúzliť na tvári no bola som už mŕtva.




























































To bylo pěkné. Teda ne to, že ji zabili ale že ji měl rád. =)